Jazykové reálie.
Už sme pokryli menej známe, mŕtve a tajné jazyky ľudských kultúr na kontinente Aporue, v rámci sveta Orbis Furum.
Tentokrát sa pozrieme na niektoré z často veľmi odlišne znejúcich jazykov rôznych druhov zveroľudí v Aporue, a na jazyky a nárečia ich konkrétnych kultúr. Dnes: Jazyky a nárečia kôriľudu a legendárneho vraniľudu.
Nárečia homárňanov a krabenov
Jazyky dvoch navzájom odlišných druhov kôriľudu sú pre ostatných aporuejských humanoidov nezrozumiteľné. Tí, ktorí sú menej zvovieavo naklonení kôriľudu, sú toho názoru, že tieto bytosti vôbec nemajú ktovieaký jazyk, a dorozumievajú sa len prostredníctvom obdobou zvieracích zvukov. Iní, obzvlášť vo svete vedy sa pomaly vynárajúci jazykovedci a prírodovedci, tak cirkevní ako i svetskí, sú zas toho názoru, že v komunikácia kôriľudu je viac komplexnosti, ešte aj v tom prípade, ak celkové jazyky homárňanov a krabenov môžu byť jednoduchšie, než jazyky ostatných aporuejských humanoidov.
Niektorí výskumníci, ktorí bolo dostatočne odvážni (alebo dostatočne nerozvážni) na to, aby skúmali kôriľud zblízka, z rôznych opatrne zvolených skrýš a pozorovacích miest, zaznamenali, že jestvujú určité vzorce cvaknutí a cvrlikaní vydávanými homárňanmi a krabenmi. Dodatočne, gestá a zvuky vytvárané gestami taktiež hrajú veľkú pri komunikácií týchto mysliacich bytostí. Neraz ešte väčšiu, než akékoľvek vokalizácie, hlasové prejavy. Tí, ktorých vôbec zaujíma výskum nárečí homárňanov a krabenov, usúdili, že nech už oba mysliace druhy používajú akýkoľvek typ jazyka, je často veľmi odlišný od jazykov ostatných humanoidov, ale poukazuje na aspoň určitý typ inteligentnej komunikačnej sústavy, nie na systém založený čisto na inštinkte ako v prípade zvieracích obdôb týchto mysliacich druhov.
Krkavčina
Prevažne hypotetický jazyk (možno čisto legendárneho) vraniľudu. Vzhľadom na to, že o vraniľude sa vie tak málo, vrátane nejednoznačnosti odpovede na otázku, či ešte vôbec jestvujú v nejakých vzdialených, zapadlých končinách, alebo či niekedy vôbec jestvovali, sú jazykovedné zdroje týkajúce sa takzvanej "krkavčiny" veľmi obmedzené. Aj tie zdroje, ktoré jestvujú, sú často založené takmer výlučne na rečiach a chýroch (obvykle od údajných svedkov) alebo na rôznych, ešte menej spoľahlivých opisoch v legendách, ľudových povestiach a ojedinelých písomných svedectvách. To málo, čo sa o vraniľude vie, naznačuje, že neboli schopní reči podobnej ľudskej, a ich jazyk sa ponášal skôr na hlasy a zvuky rôznych druhov vtáctva, obzvlášť havranovité vtáky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára