Jazyky: Vydrančina

Jazykové reálie.

Už sme pokryli menej známe, mŕtve a tajné jazyky ľudských kultúr na kontinente Aporue, v rámci sveta Orbis Furum.

Tentokrát sa pozrieme na niektoré z často veľmi odlišne znejúcich jazykov rôznych druhov zveroľudí v Aporue, a na jazyky a nárečia ich konkrétnych kultúr. Dnes: Jazyky a nárečia vydroľudu.

 

It's still disputed among emerging professional linguistic scholars (one of the few people who bother with beastpeople languages or dialects at all, besides some stalwart beastpeoples themselves), whether the languages of the different species emerged entirely naturally, or were more of a byproduct of social and political pressures on beastpeople species, including pressures caused by fear or bigotry of humans towards beastpeople species.

The proponents of the "ancient natural origin hypothesis" (or "natural evolution" hypothesis) tend to reject this suggestion wholesale, or at least in most cases. In turn, the proponents of the "Archontian experimentation origin hypothesis" (or "magical evolution hypothesis") maintain that it is one of the most sensible explanations for the emergence of distinct and unique beastpeople languages. The latter argue that the very nature of these languages is a priori, that is, made from wholecloth, to prevent or at least mitigate the risk of outsiders finding out about the contents of conversations, correspondence and various writing.

Note that none of the known Aporuean beastpeople languages use tonality in their vowels, and only use short and long vowels or vowels with umlauts. This is likely due to the influence of the human languages they coexist with.

All of the pronunciations in each of the following sections are approximations of pronunciation in contemporary English.

Vydrančina

Given the famously prideful nature of much of otterfolk society, it's no surprise that this might be the single most commonly spoken "standard", "literary" or at least "colloquial-but-formal-enough" beastfolk language in all of Aporue.

Slovníček niektorých bežných výrazov vo Vydrančine, ktoré môžete začuť na ulici

Tro larn hma ? - vysl. tro larn hma - "Kto ste ?" (v doslovnejšom slova zmysle "Kto vy ste ?")
Nolamto ronha larn. - vysl. nolamto ronha larn - "Rád/rada vás spoznávama." / "Teší ma."
Loma ! - vysl. loma - "Halt !"
Hlí-hla-lí-la-la ! - pron. hlí-hla-lí-la-la - "Ha-ha-ha-ha !" (citoslovcia smiechu u vydroľudu)

Na - vysl. na - "ja", "mi/ma"
Larn - vysl. larn - "ty" v jednotnom čísle pri tykaní
Aol - vysl. aol - "on", "ona" (mužský rod / ženský rod)
Alnol - vysl. alnol - "ono" (stredný rod)

Namo - vysl. namo - "my", "nás/nám"
Laram - vysl. laram - "vy" v množnom čísle a pri formálnom vykaní
Arolo - vysl. arolo - "They", "Them" (masculine / feminine / living beings)
Ahmol - vysl. ahmol - "They", "Those" (neuter / things)

Example of a brief old folk song in the Otrin language (from around Melza)

Alíhe molíra- lam, molíra-lam, eram Meloso lone Nílaholo
Halna, mamól ríhe lolom namre, alóh rím na ladírema meho

Na lód lapíla ko lekíra, hlan otalkírelmo, me ulaman te horínto
Rol na malód tah tírhla kalrídi karlom alaníla ornít me lanto

Malód tírhla alanídi karlom me olanso, mank tonok-hemla mírle me karekso
Lódra na hado tírhla omat lolom, me ulaman te oloman alk te kírmadi lanto


The fish had come over, come over, z Melzy do Sviržavy
Beda, niet tu jedinej dievčiny, ako tej jednej, ktorú (ja) hľadám

I've swam and walked, by daylight, in the depths of the night
No ja som zatiaľ nenašiel lezúce(ho) raka letiaceho vysoko na oblohe

Nevidel som lietajúce raky v lete, ani čln-kormidlujúce pstruhy v zime
(Nájdem) ja vôbec nájdem tú dievčinu, v hlbinách (tých) vôd alebo (tej) hviezdnej oblohy

This song is traditionally sung from the perspective of otterfolk males (ottermen), but the references to a gal are easily swappable for a fellow, and the song is thus also occassionally sung by equally lovelorn otterfolk females (otterwomen).

(This fictional otrin folk ballad is inspired by the Moravian folk song Vyšly ryby, vyšly, na ktorú, okrem iných, spravila cover aj skupina Čechomor. The original song has the same melody and the same basic subject matter, with several simple metaphores about impossible things. The song's protagonist finds it impossible to find a woman with the sort of inner qualities he's looking for. I've just thematically adjusted the lyrics to an otterfolk perspective and their own style of metaphores, so while the lyrics are new, they're patterned quite a bit on the original lyrics. The fish going from the Melza river into the Sviržava river is also meant as an impossible metaphore, because the Sviržava doesn't directly flow into the Melza.)

Some Ottertongue grammar

The Otrin language doesn't really distinguish indefinite and definite articles. It uses pointing/indicating pronouns as its equivalent of definite articles. The letter and phoneme "l" is among the most common consonants, and there are no long vowel variants of the vowels a, u, or e. Certain consonants, such as "g", are not used at all, even though the otterfolk are known to be able to learn them. [1]

Though a separate lineage, Otrin has a few grammar similarities to some of the other mustelidfolk languages. Some of the verb constructions can form compound words, though this is fairly rare. Some of the auxilliary verb statements and negatives have loose parallels with Stoatjab, creating a single short verb with the help of a prefix or suffix. However, unlike real world English, Otrin doesn't use auxilliary verbs such as "am" anywhere near as extensively. Auxilliary verbs are only used for meanings that indicate existence, identity, possession or the state of a certain activity. As a result, though it is possible to use single-word verb forms for meanings such as "there's no / there's not", the equivalent of saying the English "I am doing" ("Ja teraz robím") sa zostručňuje iba na "I doing" ("Ja robím/robiť") vo vydrančine.

Rýchle zhrnutie slovnej zásoby z ukážok vydrančiny

Zámená vo vydrančine
Zoznam sme už uvádzali. Pozrite nižšie.

Podstatné mená vo vydrančine
alíhe - vysl. alíhe - "ryby"
horínto - vysl. horínto - "noc", "nočný čas"
karlom - vysl. karlom - "raky" (sladkovodné)
karekso - vysl. karekso - "zima"
kírm - vysl. kírm - "hviezda"
ladírema - vysl. ladírema - "hľadanie"
lanto - vysl. lanto - "obloha", "nebo"
lolom - vysl. lolom - "dievčina", "deva"
mírle - vysl. mírle - "pstruhy"
olanso - vysl. olanso - "leto"
oloman - vysl. oloman - "vody"
otalkírelmo - vysl. otalkírelmo - "denné svetlo"
ulaman - vysl. ulaman - "hlbiny"
tonok - vysl. tonok - "čln"

Slovesá vo vydrančine
alaníla - vysl. alaníla - "lietať", "letiac"
hma - vysl. hma - "je"/"sú" (pre jednotné číslo a množné číslo)
lapala - vysl. lapala - "plávať", "swim" (prítomný čas)
lapíla - vysl. lapíla - "swim" (minulý čas), "plával/-a/-o" (na lapíla = "Ja som plával/-a", na lód lapíla = "Ja som plával/-a")
lekara - vysl. lekara - "to walk", "walk" (present tense)
lekíra - vysl. lekíra - "walk" (past tense), "walked" (na lekíra = "I walked", na lód lekíra = "I have/had walked")
lód - vysl. lód - "mať" (tiež pomocné sloveso)
lódra - vysl. lódra - "bude" (tiež pomocné sloveso)
loma - vysl. loma - "stáť", "zastaviť" a sloveso v rozkazovacom spôsobe "Stoj !"
malód - vysl. malód - "have not", "haven't" (tiež pomocné sloveso)
molíra - vysl. molíra - "prísť"
molíra-lam - vysl. molíra-lam - "vyjsť", "prejsť", "doraziť niekam"
ronha - vysl. ronha - "stretnúť"
tírhla - vysl. tírhla - "nájsť"

Prídavné mená vo vydrančine
alanídi - vysl. alanídy - "lietajúce", "letiace"
hemla - vysl. hemla - "riadiace", "kormidlujúce"
kalrídi - vysl. kalrídy - "loziace (ako článkonožec)", "idúce kradmým krokom"
kírmadi - vysl. kírmady - "hviezdne"
lapídi - vysl. lapídy - "plávajúce"
nolamto - vysl. nolamto - "potešené" (obzvlášť v pasívnych slovesných tvaroch, napr. "Som potešený")

Berte do úvahy, že koncovky prídavných mien sa líšia v závislosti od toho, či opisujú vlastnosť nejakej veci, prípadne čo nejaká bytosť alebo vec vykonáva, alebo aký je stav nejakej bytosti alebo veci, alebo aké sú pocity nejakej bytosti.

Príslovky vo vydrančine
ornít - vysl. ornít - "vysoko"
hado - vysl. hado - "kedy", "niekedy", "vôbec"

Číslovky vo vydrančine
ríhe - vysl. ríhe - "jediná" (osoba, vec, atď.)
rím - vysl. rím - "jedna" (osoba, vec, atď.)

Predložky, spojky, častice, citoslovcia, atď. vo vydrančine
alk - vysl. alk - "alebo"
alóh - vysl. alóh - "ako" (niekto/niečo, prirovnanie)
eram - vysl. eram - "z", "zo"
hado - vysl. hado - "kedy", "niekedy", "vôbec"
halna - vysl. halna - "beda" alebo neformálne "nanešťastie", "žiaľ"
hlan - vysl. hlan - "za" (časovo), "o" (časovo), "počas"
ko - vysl. ko - "a"
lam - vysl. lam - "ponad"
lone - vysl. lone - "k", "ku", "do"
ma, ma- - vysl. ma / ma- - "nie" a predpona používaná ako "ne-"
mank - vysl. mank - "ani"
me - vysl. me - "v", "vo"
meho - vysl. meho - "pre"
namre - vysl. namre - "tu"
omat - vysl. omat - "tá"/"to" (osoba, vec, atď.)
rol - vysl. rol - "ale", "avšak"
te - vysl. te - "of"
tro - vysl. tro - "kto"
Hlí-hla-lí-la-la ! - vysl. hlí-hla-lí-la-la - "Ha-ha-ha-ha !"

----

[1] - vydrančina je zďaleka najmelodickejšie znejúcim jazykom lasicovitých zveroľudí. Toto je tiež určitým odkazom na fakt, že považujem vydroľud za asi najbližšiu obdobu k elfom v tomto fiktívnom svete. No, sú to takí pomyslení "elfovia" lasicovitých humanoidov, zatiaľ čo kunoľud spadá do "ľudského" archetypu, rosomľud do archetypu "severského človeka-barbara", a hraniľud zas pod nie-práve-najbežnejší archetyp "kratšieho humanoida, ale nebojácneho a šviháckeho". (Hraniľud je ako keby ste... vzali Khajitov, spravili z nich hranostajov, a urobili ich ledva o niečo vyššími než trpaslíkov alebo vyšších polovičných.)

- | - | - | -​

Copyright

(C) 2023 P. Molnár
(C) 2023 Knight-Errant Studios