piatok 10. februára 2023

Jazyky: Pichliačtina

Jazykové reálie.

Už sme pokryli menej známe, mŕtve a tajné jazyky ľudských kultúr na kontinente Aporue, v rámci sveta Orbis Furum.

Tentokrát sa pozrieme na niektoré z často veľmi odlišne znejúcich jazykov rôznych druhov zveroľudí v Aporue, a na jazyky a nárečia ich konkrétnych kultúr. Dnes: Jazyky a nárečia ježoľudu.



It's still disputed among emerging professional linguistic scholars (one of the few people who bother with beastpeople languages or dialects at all, besides some stalwart beastpeoples themselves), whether the languages of the different species emerged entirely naturally, or were more of a byproduct of social and political pressures on beastpeople species, including pressures caused by fear or bigotry of humans towards beastpeople species.

The proponents of the "ancient natural origin hypothesis" (or "natural evolution" hypothesis) tend to reject this suggestion wholesale, or at least in most cases. In turn, the proponents of the "Archontian experimentation origin hypothesis" (or "magical evolution hypothesis") maintain that it is one of the most sensible explanations for the emergence of distinct and unique beastpeople languages. The latter argue that the very nature of these languages is a priori, that is, made from wholecloth, to prevent or at least mitigate the risk of outsiders finding out about the contents of conversations, correspondence and various writing.

Note that none of the known Aporuean beastpeople languages use tonality in their vowels, and only use short and long vowels or vowels with umlauts. This is likely due to the influence of the human languages they coexist with.

All of the pronunciations in each of the following sections are approximations of pronunciation in contemporary English.




Pichliačtina

Podobne ako Bežná kunčina, jazyk známy ako pichliačtina [*] je všeobecným dorozumievacím jazykom, lingua franca príslušníkov ježoľudu na svetadieli Aporue. Pôvodne išlo o určitú ironickú prezývku, ktorú pre tento jazyk používali tak členovia ježoľudu ako i ľudia, no meno bolo ježoľudom postupne prijaté ako čestný názov, pretože im pripadal skôr roztomilý a presný, než urážlivý.



Slovníček niektorých bežných výrazov v Pichliačtine, ktoré môžete začuť na ulici

Ük, Ék, Ók - "Ja" (mužský rod), "Ja" (ženský rod), "Ja" (stredný rod/všeobecne)
Ülak, Élak, Ólak - "Ma/Mi/Mňa/Mne" (muž. rod), "Ma/Mi/Mňa/Mne" (žen. rod), "Ma/Mi/Mňa/Mne" (str. rod.)
Krü, Kré, Kród - "Ty" (muž. rod), "Ty" (žen. rod.), "Ty" (muž. rod), "Ty" (žen. rod), "Ty" (str. rod)
Müg, Mél, Mót - "On" (muž. rod), "Ona" (žen. rod), "Ono" (str. rod)
Ükim, Ékim, Ókim - "My" (muž. rod), "My" (žen. rod), "My" (str. rod/všeobecne)
Ülimk, Élimk, Ólimk - "Nás" (muž. rod), "Nás" (žen. rod), "Nás" (str. rod.)
Cerü, Ceré, Cród - plurálové "Vy" a formálne "Vy" (muž. rod, žen. rod a str. rod)
Vüg, Vék, Vóla - "Oni" (muž. rod), "Ony" (žen. rod), "Ony" (str. rod.)

Písmeno "c" sa číta ako v slovenčine, teda ako "ts", prípadne ako nemecká výslovnosť písmena "z" (Zeit, Zitrone).




Príklad populárnej starej ľudovej piesne v Pichliačtine

Haga, hal óli Ajójn mómu

Jara óli cirlamül kulí
Ók galu plad pirva rütika
Jara mlón kulí aca bamlur
Ók verütu lij óli nají najínca

Tirnól emélur, tirnól ajójur
Ók dorgalu haga, hal óli Ajójn mómu
Ók labíjam calaju motól nagéva
Gac mót monru pa pümbur

Ók tékbu fufuljí pa lakól derkur
Ók tavalu óli teva rütibínca

Tirnól emélur, tirnól ajójur
Ók dorgalu haga, hal óli Ajójn mómu

Ók tékbu fufuljí pa lakól derkur
Ók tavalu óli teva rütibínca


Tam, kde slnko spí

Pod (tou) belasou oblohou
(Ja) kráčam (naprieč) veľkou krajinou
Pod (neurčitý člen) oblohou bez mrakov
(Ja) hľadám (vec) (ten) zázrak zázrakov

Sedem nocí, sedem dní
(Ja) pôjdem tam, kde (to) slnko spí
(Ja) rád tej pravde uverím
Že (ono/ona) si líha do perín

(Ja) chytám vietor do mojich dlaní
(Ja) spievam (tú) pieseň poddaných

Sedem nocí, sedem dní
(Ja) pôjdem tam, kde (to) Slnko spí

(Ja) chytám vietor do mojich dlaní
(Ja) spievam (tú) pieseň poddaných


(Výraz prekladaný ako poddaní sa tiež dá preložiť ako "vidiečania". Toto je stará ľudová pieseň, buď ježanského pôvodu, alebo spoločného pôvodu v kultúrach ľudí a ježoľudu. Áno, presne tak, starobylá. Veľmi stará, skutočne.)



Za hrsť gramatiky Pichliačtiny
Písmeno "j" sa vždy vyslovuje ako "j" v slovách "jahoda", "hej", "jama". Písmeno "c" sa vyslovuje ako slovenské c, ako "ts", či ako nemecká výslovnosť "z" (Zeit, Zitrone). Na rozdiel od mnohých už rozoberaných jazykov lasicovitých zveroľudí, pichliačtina ježoľudu zjavne nemá samohlásku á (dlhé "a").

Slovesá, pokiaľ nie je uvedené inak v dôsledku jedinečnejších okolností, končia samohláskou -u. Množné číslo (plurál) podstatných mien sa vytvára pridaním koncovej prípony -ur. Treba tiež brať do úvahy, že niektoré tvary podstatných mien v jednotnom čísle (singulári) majú nepravidelné skloňovanie do tvarov množného čísla.

V ostrom kontraste ku mnohým jazykom z jazykovej rodiny lasicovitých zveroľudí, je pichliačtina oveľa komplexnejšia v oblasti zámen, na základe gramatického rodu a iných detailov. Niektorí ľudia, ktorí nie sú súčasťou ježoľudu, zvyknúť žartovať, že ježani sú natoľko zdvorilí, že majú zámená ešte aj pre neživé veci alebo rôzne príšery neistého pohlavia (často nemŕtve príšery alebo živelné prízraky). Dalo by sa argumentovať, že pichliačtina je buď výrazne rodovým jazykom, alebo jazykom tak široko pokrývajúcim gramatické rody, až je takmer rodovo neutrálnym v rámci svojho praktického používania. Zaujímavým zvratom je fakt, že osoba, ktorá hovorovým spôsobom rozpráva o sebe samej, alebo rozpráva o zmiešanej skupine mužov i žien, môže použiť stredný rod prvej osoby, tak v jednotnom, ako i množnom čísle.

Neurčitý člen mlón zvykne byť používaný len pri opise podstatného mena, ktoré nasleduje priamo po ňom, alebo ak zdôrazňuje neurčitosť podstatného mena. Určitý člen óli sa taktiež nepoužíva až tak často ako v angličtine, a používa sa najmä na zdôrazňovanie konkrétnosti alebo jedinečnosti niečoho, napríklad jednotlivý predmet alebo osoba, na ktorú sa (po)ukazuje alebo naráža, obzvlášť ak je dôležitá pre celkový zmysel a obsah danej vety. Preto platia tvary jara mlón kulí ("pod oblohou"), ale zároveň len plad pirva rütika ("naprieč veľkou/rozľahlou krajinou" - nie je tu žiaden dôraz na neurčitý člen typu "a"/"a" ako v angličtine, pretože prídavné meno v druhom tvare už naznačuje "nejakú" krajinu).



Rýchle zhrnutie slovnej zásoby z ukážok pichliačtiny

Zámená v pichliačtine
Zoznam sme už uvádzali. Pozrite vyššie.

Podstatné mená v pichliačtine
ajój, ajójur vysl. ajój, ajójur - "deň", "dni"
Ajójn vysl. ajójn - "Slnko"
bamal (j. č.), bamlur (m. č.) - vysl. bamal, bamlur - "oblak", "mrak", "oblaky", "mraky"
emél (j. č.), emélur (m. č.) - vysl. emél, emélur - "noc", "noci"
fuful - vysl. fuful - "vietor"
fufuljí - vysl. fufuljí - skloňovanie slova "vietor" (niečo je robené vetru, niekým alebo niečím)
kulí - vysl. kulí - "obloha"
nagéva - vysl. nagéva - "pravda"
nají - vysl. nají - "zázrak", "zázračná udalosť"
rütika - vysl. rütika - "zem"
rütibín - vysl. rütibín - "vidiečania", "vidiecky ľud", "dedinčania", voľnejšie poddaní
teva
- vysl. teva - "pieseň", "popevok"

Slovesá v pichliačtine
calaju - vysl. calaju - "veriť"
dorgalu - vysl. dorgalu - "ísť"
galu - vysl. galu - "kráčať"
labíjam - vysl. labíjam - "(bude) rád/-a"
mómu - vysl. mómu - "spať"
monru - vysl. monru - "líhať si"
tavalu - vysl. - tavalu - "spievať"
tékbu - vysl. tékbu - "chytať"
verütu - vysl. verütu - "hľadať"

Prídavné mená v pichliačtine
círlamül - vysl. círlamül - "svetlomodré", "belasé"
pirva - vysl. pirva - "rozľahlé", "šíre", "velikánske", "veľmi veľké"

Číslovky v pichliačtine
tirnól - vysl. tirnól - "sedem"

Predložky, spojky, častice, citoslovcia, atď. v pichliačtine
aca - vysl. aca - "bez"
haga - vysl. haga - "tam"
hal - vysl. hal - "kde"
jara - vysl. jara - "pod", "popod"
lakól - vysl. lakól - "moje"
lij - vysl. lij - "pre"
mlón - vysl. mlón - "nejaký", "nejaké" (neurčitý člen)
nij - vysl. nij - "a"
jun - vysl. jun - "a"
óli - vysl. óli - "ten", "tá konkrétna osoba/vec" (určitý člen)
plad - vysl. plad - "naprieč"
-nca - vysl. -nca - používané ako koncová prípona pre podstatné mená v genitíve, obdoba našich genitívnych koncoviek alebo anglického "of" (napr. najínca, "zázrakov",
rütibínca, "poddaných")


Poznámky
[*] - ďalšia z mojich mnohých ironických narážok a skrytých fórov na margo počiatočných zdrojov inšpirácie pre svet Orbis Furum a Príležitosť robí zlodeja. (V anglickojazyčnej verzii hry a jej sveta je pichliačtina známa ako Pricklish.) V hernej sérii Thief sa v treťom a poslednom dieli trilógie krátko spomína jeden fiktívny jazyk. Nazývajú ho "Prinkish". Vzhľadom na prítomnosť ježoľudí v Orbis Furum, a ich chrbty posiate pichliačmi (angl. sú tie chrbáty "prickly") mi napadlo, že "Prickle-tongue" ("Pichliačo-jazyk") by mohol byť zaujímavým hovorovým výrazom pre ich zriedkavý, tajný starý jazyk. Vtom som sa rozpamätal na stručne spomenutý jazyk Prinkish z Thief-a. Takže, dovoľte mi dopriať si slovnú hračku... Je to teda Pricklish, a prenesene aj Pichliačtina ! XD






- | - | - | -​



Copyright

(C) 2023 P. Molnár
(C) 2023 Knight-Errant Studios



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára