Jazyky: Rosomáčtina (gulončina)

Jazykové reálie.

Už sme pokryli menej známe, mŕtve a tajné jazyky ľudských kultúr na kontinente Aporue, v rámci sveta Orbis Furum.

Tentokrát sa pozrieme na niektoré z často veľmi odlišne znejúcich jazykov rôznych druhov zveroľudí v Aporue, a na jazyky a nárečia ich konkrétnych kultúr. Dnes: Jazyky a nárečia rosomľudu.

It's still disputed among emerging professional linguistic scholars (one of the few people who bother with beastpeople languages or dialects at all, besides some stalwart beastpeoples themselves), whether the languages of the different species emerged entirely naturally, or were more of a byproduct of social and political pressures on beastpeople species, including pressures caused by fear or bigotry of humans towards beastpeople species.

The proponents of the "ancient natural origin hypothesis" (or "natural evolution" hypothesis) tend to reject this suggestion wholesale, or at least in most cases. In turn, the proponents of the "Archontian experimentation origin hypothesis" (or "magical evolution hypothesis") maintain that it is one of the most sensible explanations for the emergence of distinct and unique beastpeople languages. The latter argue that the very nature of these languages is a priori, that is, made from wholecloth, to prevent or at least mitigate the risk of outsiders finding out about the contents of conversations, correspondence and various writing.

Note that none of the known Aporuean beastpeople languages use tonality in their vowels, and only use short and long vowels or vowels with umlauts. This is likely due to the influence of the human languages they coexist with.

All of the pronunciations in each of the following sections are approximations of pronunciation in contemporary English.

Rosomáčtina (Gulončina)

The native language of the wolverfolk, also known formally to emerging linguistics researchers as "Gulonic". This is one of the rare beastpeople languages that are still in common and wide use among its native speakers, even though the wolverfolk frequently trade with humans and other beastpeoples and thus also know and use other languages. Some of the rarer wolverfolk that have moved abroad tend to speak the Wolvertongue a lot less than in their traditional homelands in northern Aporue (and thus become more rusty in remembering it and using it on a daily basis). There are not only the more typical "core dialects" of Aporue "Gulonic", but also more peripheral dialects, such as the western dialects influenced by the languages of the Sablemen, or by the domestic language of humans from Metsämaa, or the easternmost, overseas dialect, spoken by the smaller community of wolverfolk on Hrímland (their dialect strongly influenced by the local language and dialects of human Hrímlandic settlers).

Príklad ľudovej piesne v rosomáčtine


Nokbehréž além

Verhú geur dá-behrál hru ágzi há zírn
Hru kanhrag arév ahm graž súrklu argramin
Agrab há karv hru rahar farín

Veranhú žasro nrek behárl fed-há-nehd, almro
Garhuvo dá-badrag há arhálo há naléro
Navlúr hru Farín, verhú nuremo

Bruke verfraso rahar druné ubru zírni
Geur nibehréž norlúm bru gravafé sirgil

Verhú geur behrál hru ágzi há zírn
Hru kanhrag arév ahm graž súrklu argramin

Dá-tevir gláne halumo rahar rénihogam
Mrár érg surso ménhe gúbru-derkam
Hru mav ver hlémso dá-grahba-zarsvu
Nárar grahba-hnarín verhú

Bruke verfraso rahar druné ubru zírni
Geur nibehréž norlúm bru gravafé sirgil

Zár gú nár mre arksa gah há dérego nárar nádreku
Sagmúv fahrakag érg amgraho resad argéz unra nárar hurdku


Outlander Song

We're from a land of ice and snow
Of the midnight sun where the hot springs boil
Axe and claw of our ancestors

We'll trade with lands near and far, longing
To fight the horde and cry and sing
Hall of Ancestors, we're coming

Forth we sweep our paws through snow
From inland mountain to rugged shore

We're from a land of ice and snow
Of the midnight sun where the hot springs boil

The wind softly fondles our greenfields
They can whisper many blood-tales
Of how we calmed the battle-storm
Your battle-lords we are

Forth we sweep our paws through snow
From inland mountain to rugged shore

So now you had better stop and build your ruins
Because acceptance can win the day despite all your defeats

(Stará ľudová pieseň, tak veru. Ktohovie, aká stará je v skutočnosti...)

Za hrsť gramatiky rosomáčtiny (gulončiny)
Samohláska "á" (dlhé "a") znie jednoducho ako dlhšie vyslovené "a" a je zhodné s výslovnosťou tej istej fonémy a toho istého písmenia v kunčine  Samohláska "ú" (dlhé "u") vowel sounds like the "oo" in English "room", the rarer "í" (long "i") vowel sounds like the "ee" in "deer" or "ea" in "dream". The "é" (long "e") is analogous to its equivalent in French or in some west Slavic languages. The "zh" is read like English transcriptions of Slavic ž, Navajo "zh" or the "j" in French "Jean".

V rosomáčtine jestvujú určité formy skloňovania, obzvlášť skloňovanie podstatných mien. Napríklad, ako v horeuvedenom príklade piesne rosomľudu, podstatné meno zírn ("sneh") je upravené do tvaru zírni ("robiť niečo snehu") keď umiestnenie slova v rámci vety naznačuje, že danému predmetu alebo látke je niečo robené, niečo je na nej vykonávané (napr. kráčať "snehom", "cez sneh" je správne ubru zírni, nie ubru zírn).

Jedna z čŕt gulončiny, ktorej vývoj mohol byť inšpirovaný ľudskými jazykmi, je pokračovanie používania patroným ako rodinných mien, namiesto konvenčných priezvisk. K tomuto došlo nielen u hrímlandského rosomľudu, žijúceho medzi ľudskými Hrímlanďanmi, ktorí majú rovnakú tradíciu  v ich vlastnom jazyku, ale aj medzi jadrom rosomľudu, žijúcio na kontinente. To compare with real world examples, Hrímlandic people use the suffix -dautír for patronyms given to the daughter of a family, analogous to real world Icelandic -dóttir, whereas the wolverfolk (both on the Aporuean mainland and the island of Hrímland) use the wolvertongue's own (fictional) patronymic suffixes -narf (used for sons of a family) and -núar (used for daughters of a family). Preto bude mať syn rosommuža menom Harve alebo Harver mužské patronymum Harvenarf ("syn Harvov") a Harveho alebo Harverova dcéra bude mať ženské patronymum Harvenúar ("dcéra Harveho", "dcéra Harverova"). [1]

Another feature that is inspired by real world human Scandinavian languages is that after writing an "s" after an "r", the "s" is pronounced as a palatalized consonant, similar to the situation in Swedish (surnames like Hjerson in Swedish are actually pronounced "Hyershon" in English, contrary to expectations). Unlike the real world Swedish situation, the "s" pronunciaton changes to a more "z"-like pronunciation, rendering the "s" as a "zh" sound (analogous to the sound of French "j" in words like jaune, Jean, etc.).

Rýchle zhrnutie slovnej zásoby z ukážok v rosomáčtine (gulončine)


Podstatné mená v rosomáčtine (gulončine)
agrab - vysl. agrab - "sekera"
ágzi - vysl. ágzi - "ľad"
além - vysl. além - "pieseň"
arév - vysl. arév - "slnko", "Slnko"
badrag - vysl. badrag - "horda", hanlivé slovo pre protivníkov a nepriateľov
derkam - vysl. derkam - "povesti", "príbehy", "rozprávania"
druné - vysl. druné - "laby"
farín - pron. farín - "predkovia"
fahrakag - vysl. fa-hra-kag - "prijatie", "súhlas"
grahba - vysl. grahba - "bitka"
gúbru - vysl. gúbru - "krv"
hnar (j. č.), hnarín (m. č.) - vysl. hnar, hnarín - "pán", "páni"
hrag - vysl. hrag - "noc"
hurdku - vysl. hurdku - "porážky", "prehry"
karv - vysl. karv - "pazúr"
nádreku - vysl. nádreku - "ruiny", "zrúcaniny", "rumy", "pozostatky (budov)"
narf - vysl. narf - "syn", "mužský potomok"
navlúr - vysl. navlúr - "sieň", "medovinová/hodovná sieň"
norlúm - vysl.  norlúm - "hora"
núar - vysl. núar - "dcéra", "ženský potomok"
rénihog, rénihogam - vysl. rénihog, rénihogam - "zelené pole", "zelená lúka" (j. č.), "zelené polia", "zelené lúky" (m. č.)
resad - vysl. resad - "deň"
sirgil - vysl. sirgil - "breh"
súrklu - vysl. súklu - "pramene"
tevir- - vysl. tevir, tevyr - "vietor"
zarsvu - vysl. zarsvu - "búrka"
zírn - vysl. zírn - "sneh"

Všimnite si, že v rosomáčtine (gulončine) jestvuje určitá miera skloňovania podstatných mien. "Cez sneh" nie je ubru zírn, ale namiesto toho skloňovaný tvar ubru zírni.

Slovesá v rosomáčtine (gulončine)
-hú - vysl. hú - "byť" / "je" / "sú" (pomocná slovesná prípona, používaná namiesto "byť")
-an- - vysl. an - "bude", "vykoná" (vsúva sa do slovies prítomného času pre utvorenie budúceho času)
almro - vysl. almro - "cnieť sa", "zažívať pocity cnenia"
amgraho - vysl. ar-gra-ho - "vyhrať", "zvíťaziť"
argramin - vysl. ar-gra-min - "vrú", "bublajú" (pasívne sloveso, niečo sa deje nejakej veci)
érg - vysl. érg - "môže", "je schopné"
fraso - vysl. fraso - "to sweep"
garhuvo - vysl. gar-hu-vo - "bojovať"
halumo - vysl. halumo - "hladí", "(teraz) hladí"
hlémso - vysl. hlém-so - "upokojiť", "pracovať na upokojení"
mre - vysl. mre - "have", "had" (tiež v zmysle "malo by")
naléro - vysl. naléro - "spievať"
narhú - vysl. narhú - "(vy) ste" (zámeno nár ("vy") je začlenené do slovesa)
nuremo - vysl. nuremo - "prichádzajúce", "blížiace sa"
surso - vysl. surso - "špekať"
verhú - vysl. verhú - "(my) sme", "sme" (zámeno ver ("my") je začlenené do slovesa)
veranhú - vysl. ver-an-hú - "my budeme", "budeme" (budúci čas verhú, naznačený prítomnosťou prvku -an-)
verfraso - vysl. ver-fra-so - "we sweep"

Prídavné mená v rosomáčtine (gulončine)
graž - vysl. graž - "horúce", "obarujúce"
gravafé - vysl. gra-va-fé - "drsné"
kanhrag - vysl. kan-hrag - "polnočné", "týkajúce sa polnoci"
nibehréž - vysl. ni-beh-ré-ž - "vnútrozemské"
nokbehréž - vysl. nok-beh-ré-ž - "cudzinec", "cudzincov", "cudzí"

Príslovky v rosomáčtine (gulončine)
argéz - vysl. argéz - "napriek"
bruke - vysl. bruke - "dopredu", "kupredu"
gláne - vysl. gláne - "mäkko", "jemne"
sagmúv - vysl. sagmúv - "pretože"

Zámená, predložky, spojky, častice, citoslovcia, atď. v rosomáčtine (gulončine)
ahm - vysl. ahm - "kde"
bru - vysl. bru - "k", "ku"
dá- - predpona pre podstatné mená, používaná na poukázanie na konkrétnu vec, konkrétnu bytosť alebo konkrétnu osobu (v podstate je to určitý člen rosomáčtiny)
geur - vysl. geur - "z", "zo", "od"
gú - vysl. gú - "teraz"
há - vysl. há - "a"
hra - vysl. hra - "koho/čoho" (genitív)
mav - vysl. mav - "ako"
ménhe - vysl. ménhe - "mnohé", "mnohí"
nárar - vysl. nárar - "vaše" (možno i tvoje ?)
nrek - vysl. n-rek - "s", "so"
rahar - vysl. rahar - "náš", "naša", "naše"
ubru - vysl. ubru - "cez"
ver - vysl. ver - "my"
zár - vysl. zár - "tak", "takže"

- | - | - | -​

Copyright

(C) 2023 P. Molnár
(C) 2023 Knight-Errant Studios