Jazyky: Kunčina a soboľčina

Jazykové reálie.

Už sme pokryli menej známe, mŕtve a tajné jazyky ľudských kultúr na kontinente Aporue, v rámci sveta Orbis Furum.

Tentokrát sa pozrieme na niektoré z často veľmi odlišne znejúcich jazykov rôznych druhov zveroľudí v Aporue, a na jazyky a nárečia ich konkrétnych kultúr. Dnes: Jazyky a nárečia kunoľudu.

It's still disputed among emerging professional linguistic scholars (one of the few people who bother with beastpeople languages or dialects at all, besides some stalwart beastpeoples themselves), whether the languages of the different species emerged entirely naturally, or were more of a byproduct of social and political pressures on beastpeople species, including pressures caused by fear or bigotry of humans towards beastpeople species.

The proponents of the "ancient natural origin hypothesis" (or "natural evolution" hypothesis) tend to reject this suggestion wholesale, or at least in most cases. In turn, the proponents of the "Archontian experimentation origin hypothesis" (or "magical evolution hypothesis") maintain that it is one of the most sensible explanations for the emergence of distinct and unique beastpeople languages. The latter argue that the very nature of these languages is a priori, that is, made from wholecloth, to prevent or at least mitigate the risk of outsiders finding out about the contents of conversations, correspondence and various writing.

Note that none of the known Aporuean beastpeople languages use tonality in their vowels, and only use short and long vowels or vowels with umlauts. This is likely due to the influence of the human languages they coexist with.

All of the pronunciations in each of the following sections are approximations of pronunciation in contemporary English.

Kunčina (bežná kunčina) a jej variácie

Známa tiež ako bežná kunčina, stará kunčina a pod podobnými názvami v rôznych ľudských jazykoch (napr. "Alte Mardisch", "Alt-Mardisch" v lokytčine), kunčina bola najrozšírenejším jazykom používaným komunitami kunoľudu na kontinente Aporue. Používal sa od južných po severné časti kontinentu, od jeho západných končín po končiny východné. Výraz kunčina je skôr určitým súhrnným označením, keďže sa v danom jazyku vyvinuli vlastné regionálne podskupiny, v podstate menšie nárečové variácie, v závislosti od toho, v ktorých krajinách a regiónoch Aporue sa ním rozprávalo. Much like other known unique languages of the beastpeoples, it is now used more sporadically, with the exception of martenfolk-dominant communities in rural and more backwoods areas, where it can still be heard regularly or fairly often as the primary language. Outside of the martenfolk, though a fair few people of the other species can often roughly understand what is being said in Martish, relatively few speak it fluently.

As a rule of thumb, the more a martenfolk community, family or individual coexists next to bigfolk human society, and the more urban a society, the more likely it is that local Martish-speakers are, at best, bilingual (with human languages seen as the more "prestige" and preferred everyday language), or at worst, barely profficient in the everyday use of Martish (with human languages of Aporue becoming individual martenmen's and martenwomen's new mother tongues). In countries and cities of central Aporue, such as Melza, the situation with the everyday use of Martish is relatively stable, with Martish a rarer language outside of the martenfolk, but not quite endangered with vanishing. Melza and its environs has its own particular local dialect(s) of Martish.


Slovníček niektorých bežných výrazov v Hrantlanine, ktoré môžete začuť na ulici

Áv - vysl. áv - "ja", "mi"/"ma"
Nán - vysl. nán - "ty" v jednotnom čísle a pri neformálnom tykaní
Rám - vysl. rám - "on" alebo "ona"
Rema - vysl. rema - "ono"
Ávre - vysl. ávre - "my", "nás/nám"
Náre - vysl. náre - "vy" v množnom čísle a pri zdvorilostnom vykaní
Rámre - vysl. rámre - "oni" / "ony" (mužský rod alebo ženský rod)
Remre - vysl. remre - "ony" / "tie" (stredný rod / veci)

Larka. - pron. Larka. - "Dobre." / "V poriadku."
Garkam. - vysl. Garkam. - "Zle." / "Nedobre." / "Neprijateľné."
Hráva ! - vysl. Hráva ! - "Pozri !" alebo "Hľaď !"
Krána ! - vysl. Krána ! - "Počúvaj !" alebo "Počuj !" alebo "Čuj !"
Anrem, anrem... - vysl. Anrem, anrem... - "Upokoj sa, upokoj sa..." alebo "Mierni sa, mierni sa..."
Anára ! - vysl. Unára ! - "Prikazujem ti, upokoj sa !" (príbuzné vecnejšiemu anrem, rozkazovací spôsob)
Arhh, nán lagarm ! - vysl. Arrh, nán lagarm ! - "Och/Ach/Argh, ty hlupák !"

karg - vysl. karg - "nôž" (všeobecný výraz)
brukarg - vysl. brukarg - "dýka"
gavrub - vysl. gavrub - "meč"
am(a)bra - vysl. am(a)bra - "sekera" (všeobecný výraz, prítomnosť ústredného "a" v slove závisí od konkrétneho nárečia alebo jednotlivca)
gudam(a)bra - vysl. gudam(a)bra - "násadová sekera" (jedna z obľúbených zbraní u zbrojnošov Skalníkov, pričom prítomnosť ústredného "a" v slove závisí od konkrétneho nárečia alebo jednotlivca)
pegarv - vysl. pegarv - "luk"
tarúg - vysl. tarúg - "šíp"


Príklad detskej riekanky v hovorovej bežnej kunčine

Ób nán ena-gárma áv
Amb nán-em larg núma
Ohnara-re varili málv
Hanéra kóg-virnu álbra
Keru parn anam na-hara áv
Nán, berléd, har Avir alkág

If you can't catch me
Then you'd better run
I'll climb a tall tree
Hiding is so much fun
From up there I can see
You, the land, and shining Sun

Note that this nursery rhyme occassionally switches the usual position of the adjective and noun, for the sake of a rhyme.


Príklad dlhšej ľudskej piesne z Lengélie a Hajtmanátu, preloženej do hovorovej bežnej kunčiny


Hrjá, irkeran !

Hrjá, anam, garani durnág súnan
Dag-parn aka huhun karsak amalág
Lamena ora rám amalág garkala
Hunúma karsak keru Andamréd

Hrjá, hrjá, hrjá, irkeran !
Alarana núron, malvédon, gaúron
Krínem, krínem, krínem karínila
Ávhar sturkosnág saknalila

Hrjá, hrjá, hrjá, irkeran !
Alarana núron, malvédon, gaúron
Krínem, krínem, krínem karínila
Ávhar sturkosnág saknalila

Mrenu garkalan hó aka angvam
Orn virmrenu hó kad Andamréd
Anam ávhar koelam dagára-el
Aner ávhar garkala koelnomág

Hrjá, hrjá, hrjá, irkeran !
Alarana núron, malvédon, gaúron
Krínem, krínem, krínem karínila
Ávhar sturkosnág saknalila

Hrjá, hrjá, hrjá, irkeran !
Alarana núron, malvédon, gaúron
Krínem, krínem, krínem karínila
Ávhar sturkosnág saknalila

Kad larka har garkam nán-re ávhar
Gúdkon rámre amolna-re
Ahba Avir alkra, ahba hó akinág
Nán-hó ávhar málberléd

Hrjá, hrjá, hrjá, irkeran !
Alarana núron, malvédon, gaúron
Krínem, krínem, krínem karínila
Ávhar sturkosnág saknalila

Hrjá, hrjá, hrjá, irkeran !
Alarana núron, malvédon, gaúron
Krínem, krínem, krínem karínila
Ávhar sturkosnág saknalila

Krínem, krínem, krínem karínila
Ávhar sturkosnág saknalila

Vinrim, vinrim, vinrim, áv halmana
Har ób áv na-ena-mavna, gadama áv
Aka arénharkon ahar Andamréd
Aner ávhar garkala koelnomág

Hrjá, hrjá, hrjá, irkeran !
Alarana núron, malvédon, gaúron
Krínem, krínem, krínem karínila
Ávhar sturkosnág saknalila

Hrjá, hrjá, hrjá, irkeran !
Keru rema virnág varim
Rámre hráva aka maldak
Rema gúdka ávre

Hrjá, hrjá, hrjá, irkeran !
Alarana núron, malvédon, gaúron
Krínem, krínem, krínem karínila
Ávhar sturkosnág saknalila

Krínem, krínem, krínem karínila
Ávhar sturkosnág saknalila
Krínem, krínem, krínem karínila
Ávhar sturkosnág saknalila


----


Hej, sokoly !

Hej, tam, kde sú čierne vody,
Sadá na koňa kozák mladý
Plače za ním mladá dievčina
Z Hajtmanátu ten kozák cvála

Hej, hej, hej, sokoly !
Preleťte ponad hory, lesy, doly
Zvoň, zvoň, zvoň zvonček
Môj stepný škovránoček

Hej, hej, hej, sokoly !
Preleťte ponad hory, lesy, doly
Zvoň, zvoň, zvoň zvonček
Môj stepný škovránoček

Mnoho dievčin jest na svete
No najviac je ich v Hajtmanáte
Tam ostalo srdce moje
Pri milovanej dievčine

Hej, hej, hej, sokoly !
Preleťte ponad hory, lesy, doly
Zvoň, zvoň, zvoň zvonček
Môj stepný škovránoček

Hej, hej, hej, sokoly !
Preleťte ponad hory, lesy, doly
Zvoň, zvoň, zvoň zvonček
Môj stepný škovránoček

V dobrom aj v zlom budeš moja
rany tie sa s tebou zhoja
Keď je slnko, keď je zima
Ty si moja domovina

Hej, hej, hej, sokoly !
Preleťte ponad hory, lesy, doly
Zvoň, zvoň, zvoň zvonček
Môj stepný škovránoček

Hej, hej, hej, sokoly !
Preleťte ponad hory, lesy, doly
Zvoň, zvoň, zvoň zvonček
Môj stepný škovránoček

Zvoň, zvoň, zvoň zvonček
Môj stepný škovránoček...

Vína, vína, vína, mi podajte (na pitie)
A ak by som zhynul, ma pochovajte
Na zelených poliach Hajtmanátu
S mojou milovanou dievčinou po boku

Hej, hej, hej, sokoly !
Preleťte ponad hory, lesy, doly
Zvoň, zvoň, zvoň zvonček
Môj stepný škovránoček

Hey, hey, hey, falcons !
Z tej velikej výšky
Hľadia na to všetko
Čo nás bolí

Hej, hej, hej, sokoly !
Preleťte ponad hory, lesy, doly
Zvoň, zvoň, zvoň zvonček
Môj stepný škovránoček

Zvoň, zvoň, zvoň zvonček
Môj stepný škovránoček
Zvoň, zvoň, zvoň zvonček
Môj stepný škovránoček...


(Preklad do kunčiny, znázornený vyššie, je spojením textu piesne z jej reálneho znenia v poľštine, ukrajinčine a slovenčine. V nasledujúcom riadku, dole, sú odkazy na na rôzne verzie reálnej piesne.

poľská verzia, ukrajinská verzia (sólo, unplugged), ukrajinská verzia, ukrajinská verzia + akordeón, inštrumentálna verzia)



Some Martish grammar

All of the "e" sounds are read like "e", such as in the word "end", and all of the "a" sounds are read like in the words "papa" and "mama". The "á" (long "a") vowel sounds simply like a longer pronounced "a". The "ú" (long "u") vowel sounds like the "oo" in English "room", the rarer "í" (long "i") vowel sounds like the "ee" in "deer" or "ea" in "dream". The "é" (long "e") is analogous to its equivalent in French or in some west Slavic languages.

Common Martish and its varieties generally don't create overly long consonant clusters. It's said that the typical maximum are three consonants in a row, but "four consonants in a cluster" would be the Martish equivalent of "impossible", or a deliberately created nonsense word.

Martish words are generally rather short, and even compound words and contractions aren't particularly long.

Imperative verbs (commands) generally include a long vowel in the first syllable. The Martish formal addressing in the second person, in formal plural for individuals, naturally co-developed alongside the plentiful human languages of Aporue that use the formal plural for polite addressing of individuals.

One important element in Martish is the use of certain prefixes and suffixes, especially ones added to the front or end of Martish verbs. These prefixes and suffixes indicate mode (shall, will, can, could, etc.), or indicate and/or add other contextual details (stronger or weaker emphasis, etc.), or even past and present tense (-el and -emel past tense and -re and -emre future tense).

An interesting feature of Martish is that it doesn't necessarily have an entirely distinct masculine and feminine gender in its grammatical genders. Instead, it generally merges the two genders into a "common" grammatical gender, in addition to the neuter grammatical gender. As something of a consequence, Martish grammar is also fairly naturalistic in this regard, distinguishing common-gender nouns as "living" and neuter-gender nouns as "non-living", in a more literal interpretation of "animate" and "non-animate" noun categorizations. Though non-living things and abstract concepts in Martish can sometimes also have common gender connotations, they're mostly neuter gender, whereas virtually all living creatures, beings and persons, both male and female, are considered common gender. Singulars tend to have varying endings, and plurals tend to be divided by the "animate" ending suffix -an and the "inanimate" ending suffix -on. However, there are some quirks and irregularities to this, such as plants, fungi and water considered -an (i.e. animate).

Several of the related mustelid beastpeople languages have a similar system of grammatical gender, some near-identical, some even more gender-neutral at face value. (There are exceptions, though, with the stoatfolk having the classic masculine, feminine, neuter trio.)

Tenses in the Martish language cover the past, present and future. They come with certain subtypes which indicate whether the events or actions have already concluded or are still ongoing, subtypes that indicate modality within a given tense (e.g. "I would have done it", "I can do it now", "I shall do it", etc.), and subtypes indicating whether verbs in a tense describe an active event carried out by someone or something, or a passive event experienced or suffered by something. Tenses and their subtypes/variations are indicated mainly by a handful of suffixes.

Príslovky často končia na -u alebo na spoluhlásku, a mnohé ak nie väčšina (typických) prídavných mien končí na príponu -ág.

Diminutives of nouns are generally created by appending the suffix -ila to a ending-in-consonant noun in singular, or if the noun is in plural, by adding an -il in front of the plural-indicating suffixes -an or -on. There are also nouns that are exceptions to all these rules, such as avirhan, "sunset", not being a plural, but just a singular, and its plural being the decidedly non-animated avirhanon ("sunsets"). If the Sun is perceived as "alive" by the martenfolk, then only in the same sense as mountains or the weather are alive. Not in the animated sense.

In a quirk predictable for the martenfolk, Martish and its closest relatives (Sablish, and even Wolvertongue) have a more intricate vocabulary for various styles of climbing onto and on trees, and other elevated places, than other beastpeople languages and human languages in Aporue.

Soboľské jazyky a nárečia ("Soboľčina")

Whereas the Piners and Stonies throughout much of Aporue can get by with Common Martish (and its regional dialects) or simply prefer to use human languages and dialects (that is, the vast majority of martenfolk these days), the Sablemen of Aporue's remote north and northwest have retained a more distinct, more unique version of martenfolk language, and continue to use it as their primary mother tongues. To no one's surprise, this has been caused mainly by their relative isolation from human political and socio-cultural influences, feeling less pressure on their de facto native languages from the perspective of everyday use.

From a real world perspective, they have grammar and pronunciation elements that make them feel more "Ugrofinnic" (i.e. Sámi, Finnish/Karelian, Estonian, Hungarian, Khanty, etc.) or "Uralic", than the more "Indoeuropean" feel of Common Martish and the rest of the Piner-Stonie martenfolk language continuum. Thus, the sablemen languages and dialects are essentially their own branch of the martenfolk languages.

The tradtional songs of the sablemen are often similar to the yoik songs and shamanic songs of human tribesmen from northern Metsämaa or parts of northern Ursania.


Swadeshov zoznam výrazov v kunčine a soboľčine

Kunčina | Soboľčina | Slovenský význam
karg | kergä | "nôž"
am(a)bra | amérab | "sekera"
pegarv | pävra | "luk"
tarúg | tröga, trüga | "šíp"
rám, rema | rü | "on", "ona", "ono" (3rd person singular)

"Ja pozorujem pekný západ slnka."
Áv hravra garahág avirhan. - typická kunčina z centrálneho Aporue, používaná väčšinou členov stredoaporuejského kunoľudu, tak PinerLesniakov ako aj Skalníkov
Án hréva garökah órihav. - konkrétne nárečie soboľčiny zo severozápadného Aporue, ktorým rozpráva jeden z kmeňov miestneho kunoľudu, Soboľcov




Rýchle zhrnutie slovnej zásoby z ukážok kunčiny a soboľčiny


Podstatné mená v kunčine a soboľčine
álbra - vysl. álbra - "zábava", "pozitívne pobavenie/kratochvíľa" (kunčina)
amabra, ambra - vysl. amabra, ambra - "sekera" (kunčina)
amérab - vysl. améjrab - "sekera" (soboľčina)
andam, andamer - vysl. andam, andamer - "hajtman", "vedúci", "(vojenský) kapitán", "(vojenský) náčelník/šéf" (kunčina)
Andamréd - vysl. Andamréd - "Hajtmanát" ("Krajina hajtmanov", "Hajtmansko", kunčina)
angvam - vysl. angvam - "svet" (kunčina)
arénhark (j. č.), arénharkon (m. č.) - vysl. arénhark, arénharkon - "zelené pole", "zelená lúka", "zelený trávnatý kraj" "zelené polia", "zelené lúky", "green grasslands" (kunčina)
avir, Avir - vysl. avir - "slnko", "Slnko" (kunčina)
avirhan - vysl. avirhan - "západ slnka" (kunčina)
berléd - vysl. berléd - "zem", "krajina" (kunčina)
garkala (j. č.), garkalan (m. č.) - vysl. garkala, garkalan - "dievčina", "mladá dáma", "dievčiny", "young ladies" (kunčina)
gaúr (j. č.), gaúron (m. č.) - vysl. gaúr, gaúron - "údolie", "dolina", "dol", "údolia", "doliny", "doly" (kunčina)
gavrub - vysl. gavrub - "meč" (kunčina)
gudamabra, gudambra - vysl. gudamabra, gudambra - "násadová sekera" (kunčina)
gúduk (j. č.), gúdkon (m. č.) - vysl. gúduk, gúdkon - "rana", "rany" (kunčina)
hanéra - vysl. hanéra - "ukrývanie sa" (činnosť, kunčina)
hravemág andam(er) - vysl. hravemág andam(er) - "náčelník stráže" (t.j. Mestskej stráže; kunčina)
huhun (j. č.), huhan (m. č.) - vysl. huhun, huhan - "kôň", "kone" (kunčina)
irker (j. č.), irkeran (m. čpl.) - vysl. irker, irkeran - "sokol", "sokoly" (kunčina)
karg - vysl. karg - "nôž" (kunčina)
karín (j. č.), karínon (m. č.) - vysl. karín - "zvon" (kunčina)
karínila - vysl. karínila - "zvonček" (kunčina)
karsak - vysl. karsak - "kozák (z Hajtmanátu)" (kunčina, málokedy počuté prevzaté slovo)
kergä - vysl. kergä - "nôž" (soboľčina)
koelam - vysl. koelam - "srdce" (kunčina)
lagarm - vysl. lagarm - "hlupák", "pochábeľ" (kunčina)
mál - vysl. mál - "domov" (kunčina, priamo príbuzné podstatným menám pre "strom" a "les")
málberléd - vysl. málberléd - "domovina" (kunčina)
maldak - vysl. maldak - "všetko", "všetok/všetky" (kunčina)
málv - vysl. málv - "strom" (kunčina)
malvéd (j. č.), malvédon (m. č.) - vysl. malvéd, malvédon - "les", "lesnaté územie", "lesy", "lesnaté územia" (kunčina)
máne - vysl. máne - "drevo" (materiál, prírodná látka, kunčina)
Melsa - vysl. melsa - "Melza" (kunčina)
mremál (j. č.), mremálon (m. č.) - vysl. mremál, mremálon - "dedina", "dediny" (kunčina)
mremálila (j. č.), mremálilon (m. č.) - vysl. mremálila, mremálilon - "dedinka", "osada", "dedinky", "osady" (kunčina)
núr (j. č.), núron (m. č.) - vysl. núr, núron - "mountain", "mountains" (kunčina)
óri, Óri - vysl. óri - "slnko", "Slnko" (soboľčina)
órihav - vysl. órihav - "západ slnka" (soboľčina)
pävra - vysl. pävra - "luk" (soboľčina)
pegarv - vysl. pegarv - "luk" (kunčina)
saknal (j. č.), saknalan (m. č.) - vysl. saknal, saknalan - "škovránok", "škovránky" (kunčina)
saknalila (j. č.), saknalilan (m. č.) - "škovránoček", "škovránočky" (kunčina, zdrobnenina)
súna (j. č.), súnan (m. č.) - súna, súnan - "vody", "vodná plocha", "vody", "vodné plochy" (kunčina)
sturkos - vysl. sturkos - "step", "stepný kraj", "trávnatý kraj" (kunčina)
tarúg - vysl. tarúg - "šíp" (kunčina)
tröga, trüga - vysl. tröga, trüga - "šíp" (soboľčina)
varim - vysl. varim - "výška" (kunčina)
vinrim - vysl. vinrim - "víno" (kunčina)
virmremál (j. č.), virmremálon (m. č.) - vysl. virmremál, virmremálon - "mesto", "veľkomesto", "mestá", "veľkomestá" (kunčina)
virmremálila (j. č.), virmremálilon (m. č.) - vysl. virmremálila, virmremálilon - "mestečko", "mestečko" (kunčina)

Slovesá v kunčine a soboľčine
alara - vysl. alara - "lietať", "letieť" (kunčina)
alarana - vysl. alarana - "prelietieť nad", "preletieť ponad" (kunčina)
alka - vysl. alka - "žiariť", "jasne svietiť" (kunčina)
alkra - vysl. alkra - "žiari", "žiarim", "žiari" (kunčina)
amolna - "(to) heal" (kunčina)
anára - "calm down" (kunčina)
anrem - "calm down", "settle down" (kunčina)
áv-em, nán-em - "I should", "you should" (kunčina)
-em - suffix with hyphen used for "should" (kunčina)
-el - suffix with hyphen used for past tense (kunčina)
-emel - suffix with hyphen used for "should have (in the past)" (kunčina)
-emre - suffix with hyphen used for "should be (in the future)" (kunčina)
ena - "not", also used as a prefix with a hyphen (ena-) for verbs (zápor)
-re - suffix used for future tense (kunčina)
daga - "(to) sit" (kunčina)
dag-parn - "sits up", "mounts" (kunčina)
dagára - vysl. dagára - "ostať", "zostať" (kunčina)
gadama - vysl. gadama - "zakopať", "pochovať" (kunčina)
gadamara - "zakopáva", "pochováva", "zakopávam", "pochovávam" (kunčina)
gárma - "chytiť", "polapiť" (kunčina)
gármra - "chytá", "lapá", "chytám", "lapám" (kunčina)
gármra-el - "catching", "am catching" (minulý čas, kunčina)
gármra-emel - "should have caught", "should have been catching" (minulý čas a "should", kunčina)
gármra-re - "will catch", "am going to catch" (budúci čas, kunčina)
gármra-emre - "should catch" (future tense and "should", kunčina)
gúdka - "(to) pain", "(to) heart", "(to) wound" (kunčina)
halmana - "(to) provide", "(to) grant", "(to) give" (kunčina)
hara - "vidieť", "vidieť" (kunčina)
hó - "is", "are" (kunčina)
hó-el - "bolo", "boli" (kunčina)
hó-emel - "malo byť" (kunčina)
hó-re - "bude" (kunčina)
hó-emre - "malo by (byť)" (kunčina)
hráva - "pozerať", "hľadieť", "sledovať" (kunčina)
hravra - "watching", "am watching" (kunčina)
hréva - "pozerať", "hľadieť", "sledovať" (soboľčina)
hunúma - "cválať", "rýchlo jazdiť" (kunčina, všimnite si odvodenosť od podstatného mena "kôň")
kóg - vysl. kóg - "je tak", "sú tak" (kunčina, používa sa pre porovnávanie a pre dôraz)
kóg-virnu - vysl. kóg-virnu - "je tak veľmi" (kunčina)
kana - vysl. kana - "čuť", "počuť", "začuť" (kunčina)
krána - vysl. krána  - "počúvať", "načúvať", "počuj", "čuj" (kunčina)
kranra - vysl. kranra - "načúvať", "načúvam" (kunčina)
krína - vysl. krína - "zvoniť" (kunčina)
krínem - "ring !" (kunčina, rozkazovací spôsob)
lamena - "(to) cry", "crying" (kunčina)
mavna - vysl. mavna - "žiť" (kunčina)
na - vysl. na - "can", "able to", používané aj ako predpona so spojovníkom (na-) pre slovesá
na-hara - "(I) can see", "(I am) able to see" (kunčina)
núma - "to run", "run" (kunčina)
ohnara - "to climb", "climb" (kunčina)
ohnara-el - "climbed", "had/have climbed" (minulý čas, kunčina)
ohnara-emel - "should have climbed" (minulý čas a "malo by", kunčina)
ohnara-re - "will climb" (budúci čas, kunčina)
ohnara-emre - "should climb" (budúci čas a "malo by", kunčina)

Prídavné mená v kunčine a soboľčine
akinág - vysl. akinág - "studené", "chladné" (kunčina)
alkág - vysl. alkág - "žiariace", "žiarivé" (kunčina)
amalág - vysl. amalág - "mladé", "mladého veku" (kunčina)
arenág - vysl. arenág - "zelené", "zelenkavé" (kunčina)
durnág - vysl. durnág - "čierne" (kunčina)
garahág - "pekné", "dobre vyzerajúce", "príjemné" (kunčina)
garökah - "pekné", "dobre vyzerajúce", "príjemné" (soboľčina)
koelnomág - "milované", "drahé" (kunčina)
malvág - vysl. malvág - "stromové" (kunčina)
malvedág - vysl. malvedág - "lesné", "lesnaté" (kunčina)
Melság - vysl. melság - "melzanské" (kunčina)
nurág - vysl. nurág - "horské" (kunčina)
sturkosnág - vysl. sturkosnág - "stepné" (kunčina)
sunág - vysl. sunág - "vodné" (kunčina)
varili - vysl. varili - "vysoké", "veľkej výšky" (kunčina)
virnág - vysl. virnág - "great", "big", "large", "of a great size", "of a big size", "of a large size" (kunčina)

Príslovky v kunčine a soboľčine
garkam - "zle", "nedobre", "neprijateľne" (kunčina)
larg - "better", "rather" (kunčina)
larka - "good", "fine" (kunčina)
mrenu - "many", "numerous" (kunčina)
virnu - "so much", "in such great amount" (kunčina)
virmrenu - "the most (numerous)", "the greatest number/amount" (kunčina)

Zámená v kunčine a soboľčine
rám - "on", "ona" (3. osoba jednotného čísla, životné zámeno, kunčina)
rema - "ono" (3. osoba jednotného čísla, neživotné/stredno-rodové zámeno, kunčina)
rü - "on", "ona", "ono" (3. osoba jednotného čísla, soboľčina)

áv - vysl. áv - "ja", "mi"/"ma"
nán - vysl. nán - "ty" v jednotnom čísle a pri neformálnom tykaní
rám - vysl. rám - "on" alebo "ona" (tiež "ho" alebo "ju")
rema - vysl. rema - "ono" / "to"
ávre - vysl. ávre - "my", "nám"/"nás"
náre - vysl. náre - "vy" v množnom čísle a pri zdvorilostnom vykaní
rámre - vysl. rámre - "oni" / "ony" (mužský rod alebo ženský rod)
remre - vysl. remre - "ony" / "tie" (stredný rod / veci)

ávhar - pron. ávhar - "môj", "moja", "moje"
nánhar - pron. nánhar - "tvoj", "tvoja", "tvoje"
rámhar - pron. rámhar - "jeho" (mužský rod), "jej" (ženský rod)
remhar - pron. remhar - "jeho" (stredný rod)
ávrehar - pron. ávhar - "náš", "naša", "naše"
nárehar - pron. nárehar - "váš", "vaša", "vaše"
rámrehar - pron. rámrehar - "ich"
remrehar - pron. remrehar - "their", "their's"

Spojky, predložky, častice, citoslovcia, atď. v kunčine a soboľčine
ahba - vysl. ahba - "keď", "kedy" (kunčina)
ahur - vysl. ahur - ako angl. "of", genitívna častica (kunčina)
aka - vysl. aka - "na", "na niečom" (kunčina)
amb - vysl. amb - "vtedy" (kunčina)
anam - vysl. anam - "tam" (kunčina)
aner - vysl. aner - "s", "so" (kunčina)
garani - vysl. garani - "neďaleko", "blízko (k, ku)" (kunčina)
garn - vysl. garn - "dole", "dolu" (všeobecný význam, kunčina)
har - vysl. har - "a" (kunčina)
hrjá - vysl. hrjá - "Hej !", "Hej-já !" (kunčina)
ena - vysl. ena - "nie", "ne-", používaná aj ako predpona so spojovníkom (ena-) pre slovesá (t.j. pre zápor) (kunčina)
ób - vysl. ób - "ak" (kunčina)
kad - vysl. kad - "v", "vo", "vnútri" (kunčina)
keru - vysl. keru - "od", "z", "zo" (kunčina)
na - vysl. na - "môže", "je schopné", tiež používané ako predpona so spojovníkom (na-) pre slovesá
ora - vysl. ora - "pre"
orn - vysl. orn - "ale"
parn - vysl. parn - "hore" (všeobecný význam, kunčina)
ran - vysl. ran - "ponad" (kunčina)





Other Thick as Thieves linguistic overviews
- Dead, rare and secret languages of human cultures
- The Archontic alphabet and its history
- Melzan dialect (Melzish) and its relatives
- Beastpeople species languages (Part 2)
- Personal names and family names in Aporue

- | - | - | -​

Copyright

(C) 2023 P. Molnár
(C) 2023 Knight-Errant Studios