Poviedky a novely: Práča

Krátka poviedka

(C) 2023 P. Molnár 
(C) 2023 Knight-Errant Studios 

 

PRÁČA

Na trhovisku panoval obvyklý ruch Melzy. Ľudia, veľkí i malí, zveroľudia. Všehochuť.
„Očuj, šťankoplavec, pýtal som sa ťa jasne: Máš povolenie na predaj?“ rázne zvýšil hlas pochôdzkar Mestskej stráže.
Kontroloval mločniaka, ktorý si na rohu ulice rozložil batôžtek s najrôznejšími haraburdami. Mločniak čosi odvetil so šušľavo znejúcim prízvukom.

Mürtli Frodikšin odvrátil pohľad od toho výjavu. Stál pred stánkom s čerstvými rakmi a rybami. Vo vedľajšom predávali chlieb, žemle a praclíky, v ďalšom najrôznejšie korenia a byliny. Kolegovia ho poprosili, nech odbehne na nákup. Viac ho bavili nákupy súčiastok do jeho obľúbených technických hračičiek, no povinnosť je povinnosť.
„Prepáčte, mladý pán...“ oslovil ho ženský hlas. Otočil sa a uvidel útlejšiu mladú brunetu, len o niečo vyššiu od neho. „Nehnevajte sa, ale ste mi nejaký povedomý. Nestretli sme sa?“
Rozhodol sa dbať na odlišnú farbu hlasu. Príliš nezveličovať, no striasť podozrenie.
„Obávam sa, že nie. Istotne si ma s niekým mýlite,“ vysvetlil vľúdne.
Opätovala mu krátky úsmev a odišla.
Ľudia už boli raz takí. Mali ťažkosti odlíšiť od seba ježanov-jednotlivcov, ešte aj ich mužov od žien. I tí ľudia, ktorí boli rýdzo priateľskí a vnímaví. Určite to bolo podobne s kuňanmi, mločniakmi, možno aj mnohými ľuďmi. Tuná Varda zo Srdca klenotu ho už stretla nespočetnekrát. Pre jeho kolegov a mnohých ďalších bola tá krčmáročka skvelou informantkou. Vždy začula či vykutrala podnetné chýry. Zaujímavé, že vedela rozlíšiť aspoň to, že je v podobnom veku, ako ona, hoci ho nevedela rozoznať po zmenenom hlase.

Prišiel na rad. „Poprosil by som vás o...“, ani nestihol dopovedať, keď sa ozvalo prenikavé zazvonenie kovu. Bolo počuť strážnikovo zvolanie, v dave to zašumelo, strážnik vykríkol.
Mürtli sa zahľadel tam, kam ostatní okolo neho. Strážnik stratil záujem o mločniaka. Díval sa do davu na ulici, varovne mávol obuškom a pokrikoval, nech sa výtržník ukáže.
„No toto,“ utrúsila Varda z hostinca. Mürtli si ju všimol, ako stojí pri jednom zo stánkov.
Frnnng, cvennng.
O strážnikovu prilbu zazvonil ďalší okruhliak. Ten zlostne, bezmocne zrúkol a začal si raziť cestu davom. Niektorí miestni sa na nečakanom spektákli dobre smiali.
Mürtli už siahal po gryfích minciach, aby nakúpil, ale niečo mu nedalo. Vykročil od stánku, namieril si to ku križovatke ulíc, kde prebiehal zmätok. Obišiel strážnika, obchádzal hlúčiky smejúcich sa, čudujúcich sa a pokrikujúcich miestnych. Zrak ježanov bol síce priemerný, no jastril očami, či na opačnom konci susednej ulice niekoho nezbadá. Zbadal. Spoza debny vykĺzlo chlapča, prikrčené sa rozbehlo k ďalšej dočasnej skrýši. Čosi si rýchlo pchalo do vrecka. Mürtlimu sa maril náznak koženého remienka. Prak ?

Strážnik a časť davu sa ako na potvoru vyberala tým istým smerom. Mürtli si povzdychol. Toto neznášam. No musel konať rýchlo. Jednému z miestnych dal odzadu mierny buchnát po chrbte. Zarazený muž sa k nemu otočil, ale Mürtli už ukazoval rukou na muža postávajúceho vedľa nich. Spustila sa mela, lietali facky a päste. Už beztak nabrúsený strážnik pribehol, aby ich oddelil a napomenul. Mürtli kráčal preč pokojne, no čoraz rezkejším krokom. Ešte niečo naviac. Vo vrecku čosi nahmatal, spomenul si.

Zrak mu padol na neďaleký stánok, kde na rošte nad žeravým uhlím vypekali rôzne dobroty. Uistil sa, že pred stánkom a roštom práve nik nestojí, a že predavač opodiaľ dopĺňa zásoby. Teraz alebo nikdy. Vo vrecku nosieval drobnú škatuľku. Zvykol do nej sypať menej kvalitné zvyšky zo zmesi pre zábleskovky. Prišla mu vhod. Minul rošt a cez medzeru vhodil škatuľku rovno na uhlíky. Po desiatich krokoch si na okamih rýchlo zakryl uši. Výbuch bol malý, ale rámus poriadny, záblesk silný. Miestni pri stánku zdesene híkali, šúchali si oči, vŕtali prstami v ušiach. Rošt prerazil plátenú striešku stánku a s cvendžaním dopadol na ulicu. Strážnik všetkých okrikoval, aby ostali na mieste. Pribiehali jeho spolupracovníci.

- | - | - | -​

Mürtli šiel rýchlym krokom, odhodlaný nespustiť oči z malého uličníka. Túto časť mesta poznal naspamäť. Neboli ďaleko od ich tajného komplexu. Cestou stretával povedomé tváre.
„Myška v klepci,“ oslovil mechanika, opravujúceho parný stroj pred jedným obchodom. Dočkal sa odpovede klasickým posunkom. Kráčal ďalej. Vnímavejší by si všimli, že mechanik kývol tulákovi-rarachovi, a ten zašiel pasážou do dvora.
Mürtli nasledoval chlapča, ktoré občas zastalo, aby si oddýchlo a obzrelo sa. I on zastal, díval sa inde, dal sa s niekým do reči, stratil sa z dohľadu. Keď prechádzal okolo jedného žobráka, predviedol posunok. Žobrák si zložil klobúk a podal mu ho. Z batôžka nenápadne vytiahol ďalší.
To už Mürtli stiahol striešku na oči a pozorne sledoval, kam sa chlapča usiluje skryť. Našlo obvyklé vchody do ich podzemného komplexu, no boli zatarasené. Akoby tam nikdy ani neboli. Ústupové cesty sa zužovali. Ponechajú mu len ten jeden vchod. Nakoniec ho uličníček našiel, pomaly vliezal dnu.
Mürtli pridal do kroku, vstúpil do úzkej bočnej uličky. Potiahol tajnú páku, vstúpil cez skryté dvere. Keď sa zabuchli, ľahol v šere na šmýkačku a spustil sa po nej, až mu pichliače na chrbte šúchali. Po zosadnutí vykročil do jednej z podzemných chodieb, vyzeral chlapča.

O chvíľu vstúpilo na chodbu, nevšimlo si ho. Vošlo do jedných dverí. Ticho ho nasledoval. Pasca čaká. Prekážková dráha ich cechu, na výcvik nováčikov.
Z inej miestnosti vyšiel šedivejúci ľudský muž v stredných rokoch. Chudšia postava, no ramená sťa miesiželezo.
„Ty?“ zvolal prekvapene Lonaj Pertenet. Mürtli mu posunkom vysvetlil, že myška vkĺzla dnu.
Lonaj neváhal a vybral sa rýchlym krokom po ďalšej z podzemných chodieb. Chystali klepec.
Chlapec blúdil v pološere prekážkovej dráhy, blížil sa ku dverám. Dúfal, že je to posledná miestnosť.
Dvere sa prudko otvorili, tvár mu oslnil lampáš. Lonaj ho zdrapil za golier, pritiahol k sebe a držal pevne v zovretí.
„Ako ťa volajú, galgan? Neľakaj sa, odpovedz. Kým ti nehovorím fagan, ešte je dobre.“
„Bystan, kamaráti ma volajú Bisťo. Mnohí ma oslovujú len Chlapča.“
„Ojoj, koľké nom de guerre,“ zachichúňal sa Lonaj. Vycerený chrup nepravidelne zdobili medzery, pripomínajúce zanedbávané úseky hradieb.
Na jednej z veľkých debien vŕzgli tajné vrátka. Mürtli opustil dočasnú skrýšu a podišiel k chlapcovi.
„Videl som ťa činiť sa pri trhu. Šikovné práča. Prečo strieľaš po Mestskej stráži?“ opýtal sa Mürtli. „Zo samopaše? Alebo ti niekto nakázal?“
„Jeden rarach. Alebo permon. Neviem. Nízky pán... Kereloj. Hovoril, že potrebuje prekĺznuť popri strážnikovi. Mal som odviesť pozornosť. Aj mi zaplatil. Síce dosť málo, ale...“
„’Známa firma‘ Inger,“ uškrnul sa Mürtli. „Vitaj u Starošianeckých, Bisťo. Ak by ti nevoňala zlodejina, dobrí špehovia sa nám vždy zídu. I takí, čo sa vedia obracať s prakom. Dobre by sme ťa živili, aj ti slušne platili. Zváž našu ponuku,“ vysvetlil mu ježan.
Chlapček užasnuto pootvoril ústa.

- | - | - | -​

Dievča.
„A to je kto ?“ zatiahol so záujmom Mürtli, keď Bisťa vyviedli von tajným vchodom.
„Švira,“ povedal váhavejšie Bisťo. „Kamarátka z ulice, z našej bandy. Pomáhame si.“
„Daj aj jej vedieť o našej ponuke,“ zachechtal sa Lonaj a rukou rozčechril Bisťovu čiapku.
Uličníček sa na Lonaja mierne zachmúril. „Ešte si to premyslíme,“ odvetil.
„Ak sa na náš cech opovážiš bonzovať, bude zle-nedobre,“ slušne napomenul Mürtli.
Malý Bisťo prikývol a rezkým krokom vykročil ku kamarátke. Prehodili pár slov, rozbehli sa do hlbín mesta. Z niekoľkých stromov nad ich hlavami už padalo pestrofarebné jesenné lístie.

Za snehu už bývali u cechu.

- | - | - | -​

Copyright

(C) 2023 P. Molnár 
(C) 2023 Knight-Errant Studios 

- | - | - | -​

Poznámky k príbehu

Told you that Mürtli's a capable character in his own right, and the best bombmaker in the Old Ditch Street Thieves' Guild.

Notice that, though Mürtli continues his role as a non-action member of his thieves' guild (like in a previous story), he's using his knowledge, wits and skills to overcome various challenges he comes across. As many in his guild and other secret thieving organizations in Melza know, you'll often get farther by using brains rather than brawn, and by being cunning, resourceful and thinking-on-the-go, rather than always sticking to a rigid plan. You could argue this was a distraction (the boy distracting the watchman to help conman Inger slip past) versus another distraction (Mürtli provoking a fistfight, creating that small detonation to confuse the police and locals and keep them busy investigating at that place).

Slingchild sounds like a good name for a rock or metal band (or an album by such an imagined band), but I actually thought up the term as an English translation of a real term from the original language of my story. In that language, the title of the story is Práča (with č like English "ch"), an archaic word dating back to the late Middle Ages. It's an archaic term these days, but sometimes pops up here and there, mainly as a historical or old-fashioned expression.

Originally, in the real world, it was apparently a term coined by the soldiers of the Hussite movement in the 15th century, who adopted street urchins into their ranks... and unfortunately, brought them up to be soldiers and mercenaries once they grew old enough. These unfortunate or dubiously fortunate children were often armed with a sling, prak, and were nicknamed práčatá.

In later centuries, the term práča also found a more neutral meaning, when it started being applied to various child rascals using slings or slingshots for their games and petty mischief. Whether homeless children, or even children with families and homes of their own, as slings were obviously a popular toy for a lot of kids. Especially boys, but no doubt also a few girls. This is also the (admittedly, more merrier) context that fits the situation of the various Melzan street urchins or less wealthy children. Again, mainly the boys, but also a fair few girls.  Compare práčatá with words like chlapčatá or dievčatá, with their child-associated suffixes. In singular as well, práča rhymes with chlapča ("little boy") and dievča ("girl", "little girl"), so it is "a child with a sling", or more directly, a "slingchild". Hence the English name of the story, as well as the use of the term in my fantasy setting for little rascals who use slings.

If I have any mental image of Bisťo, the image above comes close. He'd have more early modern era clothing, not necessarily industrial era, but close enough. Also, likely a more conventional sling than a Y-shaped slingshot, but who knows. This real photo here is from some central European town in the early 20th century.

Bystan's name is not read like the "by-" pronunciations in English, but more like in the word bistro. The abbreviation Bisťo has a soft t, pronounced sort of like Bistyo ("y" sounding as in "yes"). His friend Švira's name is pronounced Shvira. Like a lot of the fictional human names in Melza, they're supposed to vaguely evoke central European names, sounding vaguely Slavic, Hungarian or German, reflecting some of the local fictional nationalities the people of the city descend from. There's no Bystan in the real world, only the old-fashioned name Bystrík, and there's also adjectives like bystrý ("swift" or "bright") and bystrina ("swift-stream"). Bisťo is, ironically, similar to the word bisťu, which is a playful, nonsense expletive, used in sentences like Ej, bisťu ! (a dated expletive as mild as English "Ah, drat !" or "Oh, fiddlesticks !"). Švira's name is meant to be more exotic and less reminescent of real world names. Lonaj's equally pseudo-Slavic name can be transcribed as "Lo-nigh", while Pertenet is read simply as you'd read it in English and is supposed to have a Latin language vibe.

Kereloj Laternin Inger, K. L. Inger, is a local smallfolk conman, with loads of pseudonyms. If Bilbo Baggins was the charming fella he is (especially the Martin Freeman portrayal), but also part Arsène Lupin, part Frank Abagnale Jr. You'll see him in plenty of future stories in the setting, especially in Melza and the vicinity. Ironically, Inger's effort to bypass that policeman at the market had indirectly earned those two street urchins a place at the Old Ditch Street Thieves' Guild.

Many of the named characters appearing or mentioned in this story will recur in various future stories, in varying prominence.

Here's PRE what a flashbomb looks like and how it works (though I already gave a hint with the powder in this story and in an earlier story).

Here's why the speech of the newtfolk PRE might sound lisp-y, due to their language and biology. Hope you like a lot of sh, ch, zh, soft l, and other soft consonants. The spoken native language of the newtfolk sounds almost like the flowing, splashing and bubbling of water, a major natural habitat of their amphibious lives.

The pretzels mentioned as being sold at the market are, of course, not the salted snack mini-pretzels you can buy at any grocery store, but the traditional pretzels of large size, similar to some other bread-like pastries, just with their typical tangled shape. Like in this 17th century painting, or in this (Alsace, France) and this (Krakow, Poland) modern example.

And yes, besides fish and related vertebrates, an inland water crustacean like the crayfish (especially the "noble crayfish") was once a popular food, especially in Europe in the pre-industrial era. Some regions even had people raising them in ponds, much like certain economically valuable species of fish (carps, great sturgeon). Crayfish didn't even have the connotation of "poor people's foot", like eating oysters or other clam molluscs had for a very long time. (Ironically, due to pollution since the industrial era, river and lake crayfish are protected these days and not as numerous as previously, so they're no longer considered food, whereas lobster, once considered average seafood at best, is quite popular in the modern day.) That popularity is not different in Aporue. In the Aporuean and Melzan context, a fair few locals buy fresh crayfish every now and then for cooking, though certain groups don't use it as a food for cultural or religious reasons. For example, as a people and faith, the Irim, this world's equivalent of Jews, don't bother with the crayfish because it's simply not considered kosher to eat (and that counts for virtually all crustaceans). They just focus on recipes involving fish with fins and scales, and thankfully, there's a wide variety of those in the rivers and ponds around Melza, as well as in the local markets.

The anthology found under the Stories and novellas tag (Poviedky a novely) is for all kinds of stories within this fictional setting. Very short ones likes this one or short vignettes, as well as more elaborate short stories, or even whole long novellas or shorter novels. The sky is the limit... more or less.