Namiesto písania by som sa dnes radšej chcel ponoriť do trochu obraznejšej témy. Doslova obraznejšej. Po zvyšok článku vás bude sprevádzať kompilácia rôznych fotografií, obrázkov a ilustrácií, ktoré vám dúfam pomôžu s utvorením si určitej predstavy o tom, ako vyzerá architektúra v Melze.
(Obrázky sú trochu väčšie a širšie, než obvykle, ale bolo to z mojej strany schválne rozhodnutie. Nechcem, aby ste si namáhali oči pozeraním mrňavých miniatúr, tak som tentokrát urobil výnimku v mojích blogerských zvyklostiach.)
Svitá.
Slnko opäť vychádza ponad starobylú metropolu. Ďalší deň v meste, kde sa stretáva staré s novým...
V urbanizovanej časti mestského štátu sa
prelínajú a miešajú rôzne éry umelecko-architektonického aj
technologického vývoja. Hoci vďaka rozmáhajúcej sa priemyselnej
revolúcii je Melza už jednou nohou v 18. a 19. storočí, na zovňajšku
väčšiny jej architektúry sa to odrazilo zatiaľ len veľmi málo. Prevažná časť verejných a súkromných budov v meste má skôr neskorostredoveký
alebo ranonovoveký ráz. Miešajú sa tu slohy a štýly podobné gotike,
renesancii, baroku. V menšej miere je tu badať aj architektúru podobnú
klasicizmu, eklektizmu, rôznym historizujúcim slohom a sem-tam dokonca
aj akúsi archaickú formu secesie.
Svojou
polohou na kontinente, podnebím a kultúrno-historickým vývojom je Melza
v mnohom podobná stredoeurópskym mestám z nášho reálneho sveta.
Príležitostne je v nej badať aj určité črty miest juhovýchodnej Európy.
Nečudujte sa preto, ak na mnohých fotografiách spoznáte známe alebo
povedomé lokality. Je to zámerné. Niektorými črtami a reáliami evokuje
Melza aj mestá iných európskych regiónov, vrátane niektorých
západoeurópskych a pobaltských miest, najmä tých prístavných (hoci v
tomto prípade ide o vnútrozemský, riečny prístav, nie o námorný
prístav). Melza má v sebe niečo z Prahy, niečo z Krakowa či Wroclawu,
niečo z Budapešti, hojnú dávku Prešporka, a aj detaily inšpirované niektorými
historicky zachovanejšími a pôsobivejšími mestami na Slovensku, v Rumunsku,
či na Ukrajine. Archetypálne Melza pripomína mnohé historické mestá spod
Karpát alebo okolia Karpát, keby ste ich usalašili vedľa brehov veľtoku
na spôsob Dunaja a Dnepra, dali im punc rozľahlého predmoderného
veľkomesta, a vtisli ich chudobnejším a zaostalejším štvrtiam nádych
nefalšovanej "dickensoviny".
Asi
najmodernejšou architektonickou zložkou Melzy je "svištivka" -
viacúčelová železničná dráha postavená v nedávnej histórii mesta. Je
jednou z hlavných a najvychýrenejších zložiek verejnej dopravy v meste a
je otvorená každému, kto si môže dovoliť zaplatiť cestovné. Špeciálne
postavené súpravy vozňov sú vybavené nastaviteľnými podvozkami, ktoré im
dovoľujú prekonávať rôzne úseky vnútromestskej železnice buď ako riadne
pozemné električky, ako vlaky nadzemnej železnice, vlaky podzemnej
železnice (mesto má pár úsekov á la metro), ba dokonca ako pozemné
lanovky, štverajúce sa hore kopcom. Ľudovú prezývku si železnica
vyslúžila pre pomerne vysokú rýchlosť jej súprav. Podľa názoru mnohých
mešťanov aj návštevníkov súpravy "len tak svištia", keď vás míňajú pri
jazde po niektorom z úsekov železnice.
Poznámka na záver: Kde sa len dalo, snažil som sa vyhýbať obrázkom, v ktorom by boli sakrálne stavby s dobre viditeľnými insígniami reálnych vierovyznaní. Nevyšlo to všade, ale pri tom jednom-dvoch obrázkoch, kde to ešte vidieť, si prosím odmyslite kríže na kostoloch. Svätostánky v Aporue, hoci majú v princípe európsky charakter, nie sú samozrejme tak celkom totožné s našimi pamiatkami.
P.S.
V tomto slede obrázkov sa nájde aj niekoľko mojích vlastných fotografií. Uhádnete, ktoré to sú ? ;-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára