Astronómia a kalendáre

Povedal som si, že sa dnes trošku odchýlime od rozoberania pravidiel hry a podobných technických záležitostí, a pozrieme sa opäť na niektoré kultúrne detaily fiktívneho sveta, v ktorom sa odohráva. Dnes to budú určité základné veci venované oficiálnemu aj ľudovému chápaniu kalendárov a s nimi súvisiacich astronomických poznatkov a predstáv. 

O klasickej astronómii v Aporue a inde v tomto fiktívnom svete si niečo povieme aj v budúcnosti, takže tento článok nie je zďaleka vyčerpávajúci. Mám na mysli názvoslovie súhvezdí a podobne. V tomto článku sa zameriame primárne na kalendáre. Ešte podotknem, že určité detaily uvedené v článku sa vzťahujú predovšetkým na Melzu, vzhľadom na to, že je najčastejším dejiskom hry.

Kalendáre

Po celom svete jestvuje veľa rôznych foriem kalendárov, a na kontinente Aporue existuje viacero typov kalendárov. S príchodom priemyselnej a vedeckej revolúcie na kontinent sa kedysi nesúrodé kalendáre začali čoraz viac navzájom približovať formou a obsahom, a začali byť štandardizovanejšími. Nasledujúce poznámky predstavujú jeden takýto moderný, medzinárodne akceptovaný kalendár.

Roky

Rok je približný čas, ktorý svet potrebuje na to, aby zavŕšil jeden obeh okolo svojej materskej hviezdy. (Presnejšie povedané, toto je "astronomický rok".) Roky majú 365 dní, tak ako v mnohých kalendároch z reálneho sveta. Existujú tu aj prechodné roky, celkom rovnako ako jestvujú v reálnom svete a jeho kalendároch. Prechodné roky zvyšujú počet dní v roku o jeden deň, utvárajúc 366 dní dlhý kalendárny rok.

 

Mesiace

Mesiacov je 13, v rámci dĺžky sa pohybujú v rozmedzí 27 dní až 30 dní. Jestvuje štvoro 27-dňových mesiacov, šestica 28-dňových mesiacov, dva 29-dňové mesiace a jediný 30-dňový mesiac. Názvy mesiacov sú založené na konotáciách ku sezónnym poveternostným podmienkam ("Snehen", "Dusnen", "Dažden", atď.), sezónnym prírodným cyklom ("Zelnen", "Kveten", "Rujen", atď.) a sezónnym poľnohospodárskym prácam ("Saden", "Ploden", "Dozren"). Hoci sa názvy mesiacov mierne líšia v závislosti od národa a jazyka, tvorivé korene významov jednotlivých mesiacov sú prakticky univerzálne naprieč celým kontinentom Aporue.

Jestvuje jeden konkrétny deň v roku, ktorý nie je považovaný za súčasť žiadneho konkrétneho mesiaca, a je preto bežne nazývaný "Nemesačný deň". Tento deň je Nový rok. V astronomických a kalendárnych sústavách aporuejských kultúr je považovaný za akýsi prechodný deň zo starého, odchádzajúceho roku, do nového, nastávajúceho roku. Vytvára tak jeden deň trvajúcu "hranicu medzi rokmi". Kvôli tomuto je často spomínaný aj pod termínom "Deň prechodu".

a.) Aporuejský kalendár

	Názov mesiaca	Dĺžka mesiaca	Ekvivalent zač. dátumu mesiaca *
0	Novoročný deň ("Nemesačný deň")	1 deň **	NRD (AK) = 1. január (GK) ***
1.	Snehen	28 dní	1. Sn (AK) = 2. január (GK)
2.	Mäkken	27 dní	1. Mk (AK) = 30. január (GK)
3.	Saden (tiež "Semnen")	28 dní	1. Sd/Sm (AK) = 26. február (GK)
4.	Zelnen	29 dní	1. Zl (AK) = 26. marec (GK)
5.	Kveten	28 dní	1. Kv (AK) = 24. apríl (GK)
6.	Dusnen	30 dní	1. Du (AK) = 22. máj (GK)
7.	Búren	29 dní	1. Br (AK) = 21. jún (GK)
8.	Ploden	28 dní	1. Pl (AK) = 20. júl (GK)
9.	Dozren	27 dní	1. Dz (AK) = 18. august (GK)
10.	Rujen	28 dní	1. Ru/Rj (AK) = 14. september (GK)
11.	Listen (tiež "Listopád")	27 dní	1. Li/Lp (AK) = 12. október (GK)
12.	Dažden	28 dní	1. Da (AK) = 8. november (GK)
13.	Mrazen	27 dní	1. Mr (AK) = 6. december (GK)

Vysvetlivky:
* - založené na mesiacoch Gregoriánskeho kalendára z reálneho sveta
** - Novoročný deň nie je súčasťou mesiaca, nepatrí pod žiaden mesiac
*** - AK = Aporuejský kalendár, GK = Gregoriánsky kalendár

b.) Prechodné roky

Keď dôjde ku prechodnému roku, kalendár má 366 dní. Ku mesiacu Dozren je pridaný jeden deň, vytvoriac tak z Dozrenu 28-dňový mesiac počas trvania konkrétneho prechodného roku. Deň navyše spôsobený prechodným rokom je bežne označovaný za "Dodatočný deň", alebo honosnejšie, "Zriedkavý deň" (odkazujúc na pravidelnú, no aj tak zriedkavú periodicitu prechodných rokov).  

c.) Folklór a pranostika

Ľudový výraz "na 30. deň mrazenu" je populárnym žartovným úslovím na mnohých územiach Aporue. Symbolický význam frázy naznačuje "čosi nemožné" alebo "čosi absurdné", keďže jediný mesiac v kalendári s 30 dňami je Dusnen, mesiac stotožňovaný s ranými fázami leta. Mrazen je prvým mesiacom aporuejskej zimy, čo poukazuje na úmyselný protiklad prítomný v úsloví.

Dni a týždne

Hoci mnohé kalendáre rozlišujú mesiace (často trinásť mesiacov, ako tie, ktoré sme uviedli), počet týždňov a dní v týždni kodifikovaných rôznymi kalendármi sa môže značne líšiť. Pre potreby tejto rolovej hry budeme jednoducho používať sedemdňové týždne a mená dní prítomné v melzanskom kalendári. Tieto mená dní sú tradičné a odrážajú dejiny a určité spoločenské tradície daného štátu.

	Názov dňa	Ekvivalent	Etymológia / Poznámky
1.	Sviton	Pondelok	Poukazuje na "úsvit nového týždňa".
2.	Driňonk	Utorok	Skrátenina "drinového dňa", keďže veľká časť najťažšej práce v rámci jedného týždňa sa zvykla odrobiť počas jeho prvých dní, obzvlášť v pondelky a utorky.
3.	Meľonk	Streda	Skrátenina "mlecieho dňa", "dňa mletia", pretože ľudia zvykli v stredu nosievať svoje zrno na mletie do mlynov.
4.	Trhonk	Štvrtok	Skrátenina slovného spojenia "trhový deň", keďže štvrtok je tradičným časom konania trhov v Meste.
5.	Zvononk	Piatok	Pomenovaný podľa večerného zvonenia zvonov naprieč Mestom.
6.	Odpočňa	Sobota	Hlavný deň oddychu v rámci týždňa, založený na náboženskej aj sekulárnej tradícii.
7.	Zapaďa	Nedeľa	Poukazuje na "západ slnka za starým týždňom", "súmrak týždňa".

----

Zdroje obrázkov:
- kalendár Jána z Lefantoviec
- britishlibrary.typepad.co.uk - medieval manuscripts blog; Calendar page for January, from the Golf Book (Book of Hourse, Use of Rome), workshop of Simon Bening, Netherlands (Bruges), c. 1540, Additional MS 24098, f. 18v
-  fragment stredovekého kalendára z Fínska, používaného dominikánskym konventom v Turku, cca 1340-1360; Wikimedia Commons